Basnicky.sk

Žila som tam, hore v nebi, tam kde žijú anjeli,
žila som v nevedomosti, tam kde piesne lásky nezneli.
Až jedného dňa, zazrela som tvoju tvár spod rias,
vtedy som pochopila, že ťa musím prosto vidieť zas.

Zákony v nebi, však ľudskú lásku prísne zakazujú nám,
citíla som, že ťa chcem, a preto na to už nedbám.
Musela som ujsť, aby som mohla spatriť tvoju tvár,
a moje srdce zakaždým rástlo, menilo svoj tvar.

Po nejakom čase, predsa sa len stretáme,
a vieme, že obaja veľkú lásku spoznáme.
Moje srdce sa vznášalo, už som nebola neznáma,
a hľa v tú noc sme sa milovali do rána.

Na druhý deň mi vzali krídla, vyhodili ma zo svetla,
život by však za to nestál, keby som ťa nestretla.
Aj keď to bolelo, vedela som, že to stálo za to,
našla som predsa teba, a tvoju lásku zlato.

Som padlý anjel, ktorý sa ťa pýta, či ma chceš,
som padlý anjel, ktorého milovať večne smieš.
Som padlý anjel, ktorý ti srdce na dlani dáva,
som padlý anjel, ktorý sa vďaka tebe ženou stáva.